Vonku pokojne padal sneh, no vnútri vládla panika. Priznávam, nie sneh, skôr nepríjemný mrznúci dážď. Chystali sme sa na vianočnú návštevu. U babky je už iste všetko pripravené, stôl sa pod jedlom až prehýba, a my sa môžeme cestou domov kotúľať.
10.00: Úplne zbytočne doma stý raz vysvetľujem, že sa treba ponáhľať. Veď „niekedy okolo obeda“ neznamená presne na pol tretiu. Maminka sa ako zvyčajne ležérne premáva v nohavičkách a domácom tričku, dookola bľaboce čosi o tom, že bude pri dverách aj tak ako prvá. Sestra už približne hodinu sedí v obývačke s uterákom na hlave a čaká. Vlasy predsa nemožno sušiť fénom, nie je to zdravé. Ja sa zamykám do kúpeľne a pokúšam sa o dôstojnú úpravu pomocou „mejkapu.“ Nedarí sa mi – ruka sa neprestajne trasie- na dvere trieska päsť. Maminka velí okamžitý odchod. Len čo vyleziem z kúpeľne, škaredo na mňa zazrie sestra oblečená už konečne v džínsoch a tričku. Chaoticky použije môj krém, ktorý som jej asi požičala. Keď už čakám celá spotená v roláku predo dvermi, začujem, ako mama karhá sestru pre vraj „málo reprezentatívny vzhľad, absolútne nevhodný na príležitosť, ako je táto.“
12.20: Konečne dorážame na miesto konania veľkej seansy.
„ Pekné Vianoce, babka, pekné Vianoce, dedko.“ Starká začína spievať koledy, ostatní len naprázdno otvárajú ústa. Posadáme si v obývačke a začneme s debatou o počasí, tiež o tom, ako táto zima opäť nevyšla.
15.25: Uvedomím si, že zvoní vchodový zvonček. Pozrime sa, prichádza zvyšok rodiny, a len tri hodiny po nás. Rodinná besiedka je v plnom prúde. Krstná sa sťažuje na neslušných žiakov zo školy, mama zanietene počúva a popíja varené víno. My mladší sa skryjeme do spálne. Dedko podáva strýkovi fľašku, nech poprilieva.
17.15: Nestihla som dožuť chlebíček a babka ma núka oplátkou.
„ Babka, ďakujem, ale nevládzem. Som prejedená. “
„ A čo tak jabĺčko Petruška ?“
„ Babka, ďakujem, ale nevládzem. Som prejedená..“
„Tak teda koláčik.“
„ Babka, ďakujem, ale nevládzem. Som prejedená.“
„ Dobre, ale tie vanilkové rožteky musia zmiznúť !“
18.50: Začínam byť nervózna. Besiedka trvá príliš dlho – prišla na pretras záhradka. Našťastie mama s hrôzou zistí, že o chvíľu jej idú správy. Modlím sa, aby ich neostala pozerať tu. Chvalabohu, má dosť rozumu a zavelí na odchod. Slušne poďakujeme zakývame na pozdrav a už nás niet.
